Transplantácia srdca.

Autor: Alexander Birčák | 21.5.2011 o 11:44 | (upravené 21.5.2011 o 16:43) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  637x

Na odporúčanie svojej sestry Anny prišla ku mne do kancelárie na stretnutie nešťastná matka. Porozprávala mi, že jej syn má choré srdce a lekári nevidia inú možnosť pomoci, ako transplantáciu. Syn s operáciou súhlasí, ale je to ako začarované, operácia sa stále odkladá. Už 8x ho volali do nemocnice, že majú vhodného darcu, ale vždy sa objavila nejaká prekážka, ktorá transplantácii zabránila. Syn v tej dobe práve ležal v nemocnici a bolo mu veľmi zle. A matka bola z toho psychicky úplne na dne.

Začal som zvažovať rôzne varianty pomoci. Najlepšie by bolo odstrániť všetky psychické bloky, ktoré spôsobovali chlapcovu chorobu srdca, aby sa srdce uzdravilo bez transplantácie. Lenže je dosť ťažké odhaliť a odstrániť na prvom stretnutí, aké bloky to spôsobujú. Tým skôr, že neprišiel on osobne, ale jeho matka. Syn bol na infúzii v nemocnici, matka na konci svojich síl u mňa v kancelárii neschopná myslieť na nič iné, ako na synovo nešťastie. Na každú moju otázku odpovedala pesimisticky. S takými klientmi to je ťažké. Čo robiť, keď sa s ňou nedá rozprávať, tak jej aspoň odblokujem jej vzťah so synovou operáciou. Vyzeralo to, že sa na tú operáciu emočne veľmi upla.

Použil som techniku na zrušenie emočného bloku – jej panického strachu o synovu operáciu. Mala pri tom pocity, ktoré obvykle sprevádzajú zrušenie emočných blokov, ale zľahčila to tým, že také pocity má niekedy aj doma.

Odchádzala rovnako smutná, ako prišla. A ja som z toho mal zlý pocit – nielen že som nepomohol synovi, aby nemusel ísť na operáciu, ale ani mame sa neuľavilo. A vôbec nevyzerala, že by chcela prísť na ďalšie stretnutie.

Často som potom na nešťastnú matku myslel, ako sa to ďalej vyvíjalo. Asi o mesiac som napísal email Anne, ako sa má jej synovec a jeho mama. A nič, žiadna odpoveď. Asi to dopadlo tak zle, že mi ani neodpovedá…

Slnko vyšlo až o pol roka. Dostal som od Anny odpoveď na môj email, v ktorej sa mi najprv ospravedlnila, že odpovedá až tak neskoro. Ďalej napísala: “Sestra spočiatku tvojej pomoci neverila, ale po návšteve u teba sa veci dali do pohybu. Synovca úspešne operovali asi o dva týždne, teraz už má nové srdce a má sa veľmi dobre. Už aj pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Takže veľmi pekne ďakujem.”

To bol teda nečakaný zvrat v celom prípade. To, čo od začiatku vyzeralo ako moja totálne neúspešná pomoc, sa nakoniec ukázalo zásahom klinca presne po hlavičke. Na tomto prípade som sa naučil, ako lepšie hodnotiť úspešnosť mojej pomoci klientom. Mojim neúspechom nebolo to, že som nezrušil bloky spôsobujúce chorobu chlapcovho srdca. Naopak – mojim úspechom bolo to, že som intuitívne našiel najväčší blok, ktorý bránil úspešnej transplantácii srdca. Bol to matkin panický strach o synovu operáciu.

Pochopil som tiež, že nie je až tak dôležité, akú pomoc viem klientovi poskytnúť. Oveľa dôležitejšie je zistiť, akú pomoc je klient odo mňa schopný prijať a až potom mu ju poskytnúť. Moja predstava o úspešnom riešení totiž môže byť veľmi odlišná od klientovej predstavy o úspešnom riešení problému.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Firma má v prenájme pozemky pred stanicou.

DOMOV

Ministra SNS kritizuje jeho tajomník z Mosta, problémom sú stíhačky

Modernizáciu slovenského letectva chce minister odložiť.

DOMOV

Pellegriniho úradníčka má blízko k IT firme spájanej s Počiatkom

Žiláková má mať vzťah so šéfom Anextu.


Už ste čítali?