Ako sa brániť pred žobrákmi?

Autor: Alexander Birčák | 28.11.2014 o 9:53 | Karma článku: 4,04 | Prečítané:  482x

Nebolo ešte ani 5 hodín poobede a vonku už bola tma. Prechádzal som po kežmarskom Hlavnom námestí, keď si ma vyhliadol asi 25 ročný muž. Začal mi rozprávať, že chce ísť navštíviť svojho deda do Popradu do nemocnice a že potrebuje 1,10 € na autobus. A vraj peniaze nechce na alkohol. To som mu veľmi neveril, pretože sa dosť potácal. Ibaže by mu posledný pohárik navždy zhnusil alkohol, čo zase nie je až tak pravdepodobné.

Nemám rád, keď ma v meste, pred nákupnými strediskami, alebo pred  poštou oslovujú žobráci pod rôznymi zámienkami. Iste to poznáte – detská onkológia, amputovaná noha, Nota Bene. Alarmujúce je, keď žobrú školopovinné deti. Vrchol drzosti ale je, keď vám taký žobrák vlezie do kancelárie a začne svoje predstavenie, aby z vás vymámil peniaze.  Takých bez zaváhania ženiem svinským krokom von.

Rozumiem tomu, že títo ľudia sa z nejakého dôvodu rozhodli zarábať peniaze práve žobraním. Sú to vlastne takí „žobraví podnikatelia“. Ich práca je žobrať od iných ľudí peniaze. Oni ponúkajú zákazníkom pohľad na svoje utrpenie a pýtajú si za túto službu peniaze. Je to práca ako každá iná.

Rozumiem aj tomu, že sú ľudia, ktorí týmto pouličným žobravým podnikateľom pomáhajú napĺňať ich podnikateľské plány a dávajú im svoje peniaze. Čo už, je to ich rozhodnutie a iste pre to majú dobrý dôvod. Napríklad to, že ich nevedia odmietnuť.

To ale neznamená, že budem žobravé podnikanie podporovať aj ja. Na druhej strane nechcem na nich byť zbytočne hrubý. Načo si kaziť náladu tým, že ich odmietnem, alebo na nich nakričím.

Obvykle riešim obťažovanie žobravými  podnikateľmi tak, že sa tvárim, že ich nevidím. Oni na mňa hovoria a ja sa pozerám na opačnú stranu. Ignorujem ich. Veľmi často to pomáha, najneskôr po piatom oslovení ma nechajú na pokoji.

Vyskúšal som ignoráciu aj na toho mladého muža. Pozrel som sa na opačnú stranu a kráčal som ďalej. Mladý muž bol ale veľmi vytrvalý. Začal mi rozprávať, že jeho dedo má 90 rokov a on ho veľmi chce ísť navštíviť. Ja som na to nehovoril nič, iba som sa znova pozrel opačným smerom.

Mladý muž pritvrdil. Vraj je nezamestnaný a dostáva iba 60 €. Aké je to nespravodlivé. Ja som naďalej mlčal.

Mladý muž sa ma opýtal, či mu rozumiem, čo mi hovorí. Ja som znova neodpovedal. Mladík sám pre seba konštatoval, že ho asi predsa len rozumiem. Potom ho napadla geniálna myšlienka. Opýtal sa ma: „To chcete, aby som si pred vás kľakol?“

Asi bol fakt na mol. Ja som sa znova pozrel opačným smerom. A to som nemal robiť. Mladý muž ma predbehol a kľakol si predo mňa. Urobil som okolo neho oblúk a obišiel som ho. On sa ma ale pokúsil chytiť za nohu. To ma dožralo. Zakričal som na neho: „Dajte mi pokoj, nič vám nedám. Mám na vás zavolať políciu?“

On odskočil a oboril sa na mňa: „Čo na mňa kričíte, veď ja vás slušne pýtam o peniaze!?!“

To je neskutočné! Dvesto metrov ma otravuje, ja dvesto metrov neodpovedám a pozerám iným smerom. On si predo mňa kľakne a chytá ma za nohu a stále to považuje za slušné pýtanie peňazí! To je vrchol drzosti!

Potom si hovorím - čo ma ten človek prišiel naučiť?

Po dlhom premýšľaní som dospel k názoru, že s niektorými ľuďmi to po dobrom proste nejde. Oni si totiž moje mlčanie nevysvetľujú ako zdvorilé odmietnutie ich ponuky. Oni to považujú za povzbudenie, aby svoj nátlak ešte stupňovali.

Tak som sa rozhodol rozšíriť spôsoby, ako sa brániť pred žobrákmi. Ak nie sú veľmi dotieraví, i naďalej budem používať ignoráciu, budem sa pozerať na opačnú stranu. To je vhodné na žobrákov, ktorí stoja a oslovujú okoloidúcich.

Teraz už viem, že oveľa nebezpečnejší sú pohybujúci sa žobráci. Takí sa môžu na mňa zavesiť a môžu moje mlčanie považovať za slabosť a povzbudenie, aby svoj nátlak stupňovali. Aj u nich sa dá skúsiť najprv ignorácia. Je ale dobré byť pripravený zastaviť ich predstavenie v zárodku.

Skúsený žobrák, ako skúsený obchodník, chce vtiahnuť zákazníka do predajného rozhovoru. Chce nadviazať raport. Taký predajný rozhovor má svoj scenár, ktorý počíta aj s odmietnutím. Žobrák potom začína so zvládaním zákazníkových námietok.

Preto z hľadiska teórie komunikácie nie je dobré odmietať ich prosby o peniaze. Tým sa totiž zapájame do ich predajného rozhovoru – vstupujeme do raportu. Oni nás potom prevalcujú svojimi pripravenými argumentmi.

Oveľa lepšie je ukončiť rozhovor bez toho, aby sme akokoľvek komentovali ich prosbu. Na to dobre poslúžia vety:

  • „Nerozprávajte so mnou a choďte preč!“
  • „Ale ja mám veľký problém, pomôžte mi prosím...“
  • „Rozumiem tomu, ale nerozprávajte na mňa a choďte preč!“
  • „Na kolenách vás prosím, pomôžte mi...“
  • „Obťažujete ma. Dajte mi pokoj, inak zavolám políciu.“

Ak ani to nepomôže, je treba zavolať políciu.

Zaujímalo by ma, aké spôsoby obrany pred žobrákmi fungujú vám, prípadne, ako vám fungoval môj návod.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?