Naučíme Britov starostlivosti o deti?

Autor: Alexander Birčák | 23.9.2012 o 13:01 | (upravené 23.9.2012 o 13:21) Karma článku: 14,86 | Prečítané:  389x

V poslednej dobe Slovensko zmietajú emócie nad tým, ako bezcitní Briti odoberajú deti nevinným, starostlivým a milujúcim slovenským rodičom a dávajú ich na adopcie. Došlo to až tak ďaleko, že dokonca naše batoľatá išli demonštrovať pred britské veľvyslanectvo. Ako sa v tom emocionálnom ošiali vyznať? Kde je zakopaný pes, alebo pravda? Čo to tí Briti vlastne robia a čo to pre nás znamená? Pred pár rokmi som bol služobne v Anglicku a náhodou som

tam natrafil na označovanie určitého tovaru inak, než to predpisuje medzinárodný štandard. Opýtal som sa anglickej kolegyne, prečo ten tovar označujú inak, nie podľa štandardu. Ona mi odpovedala: „Vieš, vy v Euópe robíte niektoré veci inak.“

„Čože? A vy nepatríte do Európy?“ zareagoval som prekvapene. Na to mi odpovedala, že áno, že sú súčasťou Európy, len niekedy my na kontinente s veľkým humbukom vynaliezame veci, ktoré u nich v Británii už dávno fungujú. Povedané inými slovami: Vynaliezame koleso, aj keď v Británii ho už používajú sto rokov.

Čo sa týka týrania detí na Slovensku, jedna sociálna pracovníčka mi rozprávala príbeh z jej práce. Raz ju navštívila matka s tým, že ju, aj deti manžel bije a psychicky týra. Popisovala, ako ich bije mokrým uterákom, aby na nich nezostali modriny a že to už nevydrží, nech s tým sociálka niečo robí.

Sociálna pracovníčka spustila mašinériu – sociálny odbor, psychologička, polícia. Psychologička vyšetrila deti a zistila u nich podozrenie na týranie. Po výpovedi matky na polícii polícia dala podnet na trestné stíhanie manžela.

Manžela dali do predbežnej väzby a po dvoch mesiacoch prišiel súd. A čo sa na súde nestalo? Matka zmenila výpoveď!

Podľa novej výpovede to vôbec nebola pravda, že by ju a deti manžel týral. Všetko si to vraj vymyslela sociálna pracovníčka. Manžel je najlepší človek na svete a sociálna pracovníčka ho z neznámeho dôvodu zámerne ohovára a osočuje. Manželov právnik sa do sociálnej pracovníčky na súde tak brutálne navážal, že to vyzeralo, že obvinenou je ona, a nie uväznený manžel. Spochybnil všetky dôkazy a otec bol nakoniec prepustený naspäť k milujúcej rodine.

Naša sociálna pracovníčka pri rozhovore medzi štyrmi očami s psychologičkou konštatovali, že ak by chceli tým deťom skutočne pomôcť, dali by ich do detského domova. Na Slovensku im však k tomu chýbajú právne nástroje, systém chráni viac rodičov, ako bezbranné deti.

Aj sociálna pracovníčka, aj psychologička, aj policajti boli z toho prípadu totálne znechutení. Narazili na právnické kľučky a spochybňovanie týrania. Patová situácia, ktorá skončila návratom otca k rodine.

A tu sme pri zakopanom psovi slovenského sociálneho systému. Je verejným tajomstvom, že týrané ženy sú vo vzťahu s týraným manželom bezmocné. Často sú na ňom finančne závislé a často sa im manžel tyran vyhráža, že keď ho pustia z väzenia, tak ich zabije.

Viete si vôbec predstaviť, že máte nízke IQ, k tomu päť (alebo desať) nezaopatrených detí, nemáte príjem a nemáte kde bývať? Vo vašom okolí je bežné, že muž ženu bije a ona to mlčky znáša. A človek, ktorý vás doteraz živil sa vám naviac vyhráža, že keď ho pustia z väzenia, prvé čo urobí, tak vás zabije, lebo kvôli vám ho neprávom odsúdili?

Aby sme všetko nezvaľovali len na mužov, je otázka, nakoľko je v tomto prípade psychicky zdravá matka. Čo ak si všetko len vymýšľa a vytvára okolo seba drámu na spestrenie svojho nudného života? Čo ak muža schválne provokuje, aby ju mlátil a ona mala o čom všetkým rozprávať? A keď ide do tuhého, tak vycúva. Čo je horšie pre dieťa – otec tyran, alebo psychicky chorá matka?

Oveľa pálčivejšie a rozšírenejšie je porušovanie práv hnedých detí neprispôsobivých. Jedna učiteľka mi rozprávala, ako to chodí na základných školách, keď deti nechodia doškoly. Učiteľka má síce povinnosť hlásiť neospravedlnené hodiny. Aký je obvykle výsledok takéhoto hlásenia? Jednak má veľa papierovania, chodenia po sociálke, súdoch a výsledok je, že hnedým rodičom aj tak nič neurobia, deti im stále zostávajú vo výchove a naďalej nechodia do školy.

Hnedí rodičia sa naviac vyhrážajú učiteľke zabitím a nikto ju neochráni. Na polícii jej povedia, že nemôžu nič robiť, dokým nedôjde k útoku. Ktorá učiteľka bude čakať, kým dôjde k útoku? Aký má potom zmysel zachraňovať svet? Jednoduchšie je, keď sa hnedé dieťa po čase znova objaví v škole dodatočne mu vymeškané hodiny (skôr dni a týždne) ospravedlniť. A je pokoj, aspoň im v triede nesmrdí.

Náš sociálny systém je stavaný pre priemerne inteligentných a asertívnych ľudí, ktorí svoje deti milujú a chcú im dobre. Vôbec ale nezohľadňuje ľudí s nízkym IQ, nesamostatných, neschopných postarať sa nielen o svoje deti, ale aj sami o seba. Ľudí, ktorí v ťažkej situácii nehľadajú mierové riešenia, ale radšej niekoho zmlátia. Alebo držia hubu a krok a ešte za ranu poďakujú, len aby nemuseli ísť spať pod most.

Náš systém tiež vôbec nevie riešiť situácie, kedy sú deti pre rodičov iba zdrojom peňazí na alkohol.

Slovenský sociálny systém vychádza z prezumpcie neviny rodičov. Kým rodičom nedokážu, že deti týrajú, sú považovaní za nevinných. Z hľadiska práv rodičov to je v poriadku. Ale aké to je z hľadiska práv im zverených detí? Čo ak pochybnosti o týraní zmiznú až po objavení mŕtveho detského tela? Toto je práve slabina nášho systému.

V prípade podozrenia na týranie dieťaťa by mali byť záujmy dieťaťa nadradené právam ich rodičov. Po vznesení podozrenia na týranie nech obidvaja rodičia dokážu, že ich deťom od nich nehrozí újma. Nech podstúpia psychotesty, pozorovanie, kuratelu. Nech sú im deti podmienečne odobraté do ústavnej starostlivosti, poprípade dané na adopciu. Takáto hrozba mnohým divokým rodičom pomôže skrotnúť. A mnohým deťom zachráni ak nie život, tak aspoň budúcnosť.

Nech sa rodičia chodia hlásiť na sociálku, nie aby sociálka márne vyzváňala u nich doma a oni sa jej spoza dverí vysmievali. Radšej sto rodičov, ktorým boli porušené ich občianské práva, ako jedno k smrti utýrané bezbranné dieťa. Prioritou má byť ochrana bezbranných detí, nie rodičov. Je treba si uvedomiť, že tu nehovoríme o spravodlivosti, tu hovoríme o minimalizácii škôd.

Takže keď sa teraz na Slovensku dozvedáme o zverstvách páchaných britským sociálnym systémom, možno ich netreba hneď bezhlavo kritizovať a poučovať. Lepšie je požadovať fakty.

Stačí sa totiž pozrieť, ako funguje náš sociálny systém. Stačí sa pozrieť na hrozivo rozrastajúce sa rómske osady. Na tisíce hladných a bitých detí, ktoré žobrú pred hypermarketmi, nechodia do školy a všetko je v najlepšom poriadku. Na tisíce zmenených výpovedí pred súdom, že žiadne týranie vlastne nebolo. Na tisíce bezdetných rodičov, ktorí márne čakajú na adopciu.

Čo ak Briti už dávno používajú to koleso, ktoré my krvopotne stále vynaliezame? V tom prípade by sme ich nemali poučovať, ale spýtať sa ich, ako to koleso funguje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?