Dvaja ekonómovia, ktorí sa o tomto probléme dopočuli, vymysleli riešenie: Rodičia by mali za každé omeškanie zaplatiť pokutu. Prečo by sa mala škôlka starať o ich deti zadarmo?
Svoj návrh otestovali na desiatich škôlkach v Izraeli. V priebehu prvých štyroch týždňov naši ekonómovia zmerali, že sa za týždeň omešká v priemere 8 rodičov. Piaty týždeň vysvetlili všetkým rodičom, že kto sa omešká o viac než 10 min., bude musieť pri každom meškaní zaplatiť pokutu v prepočte 3 USD. Pokuta sa pripočíta k mesačnému poplatku za škôlku v hodnote asi 380 USD.
Čo si myslíte, čo sa stalo po zavedení pokuty za neskoré vyzdvihnutie dieťaťa?
Počet meškaní sa ZVÝŠIL z 8 na 20 rodičov týždenne! Dopadlo to teda presne opačne, než ekonómovia očakávali. Chodiť neskoro začalo 2,5 krát viac rodičov.
Čo nútilo pred zavedením pokuty rodičov chodiť včas? Bol to emočný stimul – pocit viny pred učiteľkou za omeškanie. Ospravedlňovať sa a pozerať sa do očí človeku, ktorý kvôli Vám nadsluhuje je pre mnohých ľudí nepríjemné.
Prečo nefungovalo zavedenie pokuty? A čo sa stalo po jej zrušení?
Asi ste sami prišli na to, že pokuta 3 doláre bola proste príliš nízka. Pri takej pokute mohli rodičia prísť neskôr aj každý deň a na konci mesiaca by zaplatili iba o 60 USD viac. To je iba šestina mesačného poplatku za škôlku. V porovnaní so súkromnou platenou opatrovateľkou je to pomerne lacná záležitosť.
Čo by sa stalo, keby bola pokuta nie tri, ale sto dolárov? Meškajúci by sa pravdepodobne rýchle spamätali, ale v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k mnohým konfliktom, alebo k strate zákazníkov. Každý stimul je vo svojej podstate kompromisom. Dôležité je, aby sa našla prijateľná stredná cesta.
V tomto prípade sa vyskytol aj ďalší problém. Emočný stimul (pocit viny rodičov za omeškanie) bol vymenený za ekonomický stimul (pokuta tri doláre). Za pár dolárov sa rodičia mohli z pocitu viny vykúpiť. Nízka pokuta naviac rodičom signalizovala, že ich meškanie nepredstavuje pre škôlku až tak veľký problém. Veď každé dieťa, ktorého rodič má meškanie predstavuje pre škôlku záťaž len tri doláre, prečo by sa teda mali ponáhľať a rušiť napríklad zaujímavé stretnutie s priateľmi?
Keď po sedemnástich týždňoch pokuty zrušili, počet meškajúcich už zostal rovnako vysoký. Teraz mohli rodičia chodiť pre svoje deti neskoro bez zaplatenia pokuty, aj bez pocitu viny.
Ako sa dá takým prešľapom vyhnúť?
Toto je ukážka toho, ako to dopadne, keď človek podcení rolu emócii v obchode a spoľahne sa iba na silu peňazí. Preto je dobré položiť si otázku: Prečo tých meškajúcich nie je oveľa viac? A čo sa stane, ak ich začneme pokutovať?
Užitočná je tiež otázka, ako by sa dala z nášho problému urobiť nová obchodná príležitosť? Vo veľkých mestách dnes napríklad niektoré škôlky ponúkajú extra službu (výhodu za doplatok, alebo darček, nie pokutu!) – neskoršie vyzdvihnutie dieťaťa.
